Komentár ku Sviatku práce.

Autor: Samuel Achberger | 5.5.2014 o 7:59 | Karma článku: 7,93 | Prečítané:  479x

Minulý týždeň sme „oslávili“ Sviatok práce. Áno, vravím to s miernym nádychom irónie, pretože na Slovensku bohužiaľ skoro štrnásť percent ľudí prácu nemá. Príde mi paradoxné oslavovať prácu v štáte, kde tridsaťdva percent mladých ľudí sedí doma. A aby som bol úprimný, veľmi sa bojím, že na tom skončím podobne.

Sledujem ako v školstve, zdravotníctve... v Národnej rade sedia ľudia, ktorí by už mali sedieť doma a užívať si čas s vnúčatami, čítaním knižiek, prechádzkami po parku. Sledujem ľudí v produktívnom veku, ktorí sa uháňajú aby mohli ísť s deťmi v lete na dovolenku. Sledujem študentov, ktorí sa učia aby jedného dňa mohli dúfať, že budú mať dobrú prácu. Prinajlepšom sa im podarí odísť „von“.

 

Žijem v štáte, kde sa peniaze rozlievajú do stratena. Kde miznú do neznáma. Žijem v štáte nevyužitých možností. Pozerám sa na naše hory a nerozumiem, prečo nemáme hŕby rekreačných stredísk, poriadnu sieť turistických chodníkov, prezentácie kultúry, našej hudby, pravej slovenskej kuchyne... množstvá lákadiel pre turistov. Pozerám na lesy a premýšľam, prečo sa rúbe, ale nevysádza, prečo sú tu rozostavané cesty, rozpadajúce sa historické pamiatky. Prečo všetci čakajú na dotácie od Európy a nepočujem o dotáciách od štátu...

Chcel by som žiť v krajine, ktorá vďaka využívaniu svojho potenciálu bude získavať. V ktorej to, čo vyštudujem a budem túžiť robiť, aj robiť budem môcť. V ktorej úroveň bude naozaj taká, že nikomu nenapadne nám sem posielať druhotriedne potraviny a svet si nás zapamätá ako krajinu, ktorá dokázala niečo vybudovať. V ktorej Sviatok práce bude mať naozaj význam, pretože budeme krajinou pracujúcou, zamestnanou zlepšovaním sa.

Nateraz tu však je štát, v ktorom Sviatok práce oslavujú len politici, žijúcich z našej práce, odmietajúci zvyšovať mzdy, rozkrádajúci naše dane a zanedbávajúci našu krajinu. Prvého mája si pripnú na oblek červený karafiát a majú pekné reči na pódiách. Sviatok práce už nie je oslavou, ale je výsmechom tým, ktorí prácu potrebujú. Tým, ktorí pracujú a živoria, študujú a boja sa čo potom. Tým, ktorí pracovali desaťročia a pracujú naďalej.

Hocikto môže tvrdiť, že je tu pre občanov a Sviatok práce si váži. Pokým však štát nevytvára prácu pre ľudí, ktorí ju potrebujú, tak tu pre ľudí nie je. A kto tu má byť pre ľudí, ak nie štát?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?