Smutný sen smutného umelca

Autor: Samuel Achberger | 31.3.2014 o 23:10 | Karma článku: 6,81 | Prečítané:  176x

Plavím sa morom

ďaleko od brehov,

pretože v mojom prístave

už pre mňa nie je miesto.

Plavím sa ďaleko od brehov,

pretože sa bojím,

že som opustil jediné miesto,

ktoré mi patrilo.

A hľadám miesto,

kde mi povedia „áno“.

...lebo veľmi sa bojím ich „nie“.

Chcel by som však nájsť miesto,

kde ma niekto prijme nahého.

I hlúpeho.

i nemilého.

i smutného.

i so zatvorenými očami.

Chcel by som nájsť miesto, kde môžem plakať

bez strachu, že moje slzy budú zbierané a predávané.

A smiať sa bez toho,

že v pohľadoch budem cítiť výčitky môjmu šťastiu...

Chcel by som nájsť miesto, kde mi darujú úsmev,

keď ma zmorí smútok.

Chcel by som stále byť v náručí,

ktorá ma obsiahne celého

ako horúca voda v teplom kúpeli.

a stretať sa s perami,

ktoré mi zohrejú líca a rozbúšia srdce,

pretože nebudem vedieť, či moje pery

sú bozkov hodné.

Chcel by som tak veľa...

Ale ja sa plavím morom

a upieram pohľad na horizont v strachu,

že uzriem prístav,

kde mi povedia „nie“.

Plavím sa v tmavých vodách.

A čím viac počujem ticho,

tým viac sa bojím odmietnutia.

Čím menej farieb vnímam v padajúcej noci,

tým viac vidím v tmavom odmietnutí smrť.

Čím som ďalej od svojho prístavu,

tým menej mám jasnú myseľ.


Kým som uzrel východ nového slnka,

počul som staré „nie“.

A kým som začal žiť v novom dni,

zomrel som v dni starom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Výbuch na koncerte v Manchestri neprežilo 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

ŠPORT

Cígera odmietli aj Višňovský, Handzuš, Országh a Bača

To, že hráči z NHL neprišli na šampionát, berie ako podraz.


Už ste čítali?