Prečo si myslím, že byť v Únii je super.

Autor: Samuel Achberger | 8.3.2014 o 22:42 | (upravené 9.3.2014 o 8:57) Karma článku: 8,88 | Prečítané:  1200x

V poslednom čase veľa čítavam, či počúvam názory ľudí, že Európska únia je zbytočná, alebo náš vstup do nej bol chybou. Ja sa s týmto názorom nestotožňujem, práve naopak, myslím si, že to bol jeden z najlepších krokov, ktoré Slovensko mohlo spraviť. Dalo ním najavo kam chce smerovať a vôľu k spolupráci. A ako študent oceňujem, ako veľa možností mi to otvorilo.

Nedávno som bol s kamarátkou na vzdelávacom výlete vo Viedni. Nepotreboval som žiaden pas, nemusel som prejsť žiadnymi kontrolami, stačil mi môj občiansky preukaz – keby niečo... Ani by som nevedel, že sme v Rakúsku, nebyť veterných mlynov.

 

Okrem toho, že sú otvorené hranice, pre nás, študentov, sú otvorené aj múzeá. S preukazom EURO<26 máme voľné vstupy do väčšiny múzeí v EÚ, napríklad aj do Louvre. Tak som si mohol pozrieť portréty od Moneta či Picassa v Albertine, históriu Viedne v mestskom múzeu, či Kokoschkovu výstavu v MUMOK. Neminul som kvôli tomu ani cent.

Samozrejme som po celom dni behaní po Viedni, obdivovaní múzeí, historických pamiatok a tej geniálnej usporiadanosti a zrozumiteľnosti centra mesta aj dosť vyhladol. To som znova ocenil, že máme jednotnú menu a nemusel som nikde nič zamieňať. Rovno som si mohol sadnúť do reštaurácie a pokojne si objednať, bez prepočítavania, koľko by to stálo v korunách.

Ako študent mám vďaka EÚ aj mnoho iných príležitostí a výhod. Jednou z výhod je napríklad ERASMUS, ktorý umožňuje študentom slovenských vysokých škôl študijné pobyty v rámci EÚ + Švajčiarska, bez poplatkov za školné, navyše aj s možnosťou získania grantu. Ale i kompletné štúdium v zahraničí je vďaka EÚ dnes v členských štátoch možné a študenti nie sú nijak znevýhodnení oproti domácim študentom (napr. univerzity nemôžu žiadať platenie vyššieho školného a musí vám poskytovať rovnakú podporu na štúdium ako domácim študentom).

Po skončení štúdia je omnoho jednoduchšie nájsť si prácu v iných štátoch EÚ, jednak vďaka kontaktom, ktoré sa vďaka štúdiu mohli nadobudnúť, jednak vďaka spomínanej otvorenosti hraníc, ale i otvorenosti vzťahov. Nemusíme však všetko získavať a budovať mimo hraníc, môžeme totiž budovať i tu u nás a nie len vďaka štedrým eurofondom, ktoré vďaka členstvu čerpáme.

Môžeme obdivovať a sledovať inú kultúru či iné zvyky a niektoré z nich si priniesť sem. Môžeme sa nechať inšpirovať nemeckou precíznosťou v takých veciach ako je napríklad ich mestská doprava, či francúzskou schopnosťou vyťažiť maximum zo svojich regiónov a miestnej kultúry, či talianskym  presadzovaním vlastných produktov na domácich trhoch (a to ako to dobre prospeje slovenskému trhu netreba rozprávať). Mali by sme sa preto však učiť prijímať aj „cudzie“ názory, nápady, prínosy. Nie len „cudzie“ peniaze.

Európska únia prekonáva krízy. Menové(ale krízu neprekonávalo iba euro, ale i dolár, libra, dokonca aj cena zlata v minulých rokoch výrazne klesla) i bytostné (čo je úplne normálne v multikultúrnej a viacnázorovej únii). Veľa dospelých ľudí mi vraví, že na dnešnej mladej generácii je hrozné, ako pokazené vzťahy neopravujú, ale zahadzujú. Že sa spolu nerozprávajú o problémoch, že nehľadajú spoločné riešenia. A ja na to odpovedám, že naša generácia len niečo reflektuje. Odzrkadľuje niečo, čo vidí v médiách a v každodennom živote. To je téma úzko súvisiaca aj s tematikou EÚ. Nemali by sme z EÚ, teda ani z politických vzťahov v nej utekať. Mali by sme problémy a krízy prekonávať a naše vzťahy posilňovať v záujme našej integrity. V záujme vzdelania našich mladých, v záujme našich pracovných príležitostí, našej infraštruktúry, našej životnej úrovne, ktorú EÚ tiež prináša. I keď niektorí ľudia i pár politických hnutí sa nás snažia presvedčiť, že by sme to zvládli bez EÚ, bez NATO... Zvládli by sme to ale naozaj?

Ja si myslím, že nie. V Únii máme aspoň trochu istoty, vždy sa máme na koho obrátiť, keby sme my mali hlbokú krízu. Nemyslím si, že EÚ nás chce zničiť, vnucovať nám svoje hodnoty (jedine že by naše hodnoty boli iné ako tie ľudské), alebo nám obmedzovala slobodu (pretože EÚ naozaj tvrdo obhajuje ľudské práva). Myslím, že minimálne väčšina „mocností“ v EÚ nám chce pomôcť a žiada za to len ochotu k tej maličkej pomoci, čo im môžeme dať my. Možno by k tomu pomohlo, keby sme si konečne uvedomili, že my Európanmi sme a my do Európy patríme.

A teda si myslím, že by sme mali byť Európe otvorený, s Európou spolupracovať a s Európou budovať.  V záujme budúcich generácií, v záujme ochrany našich práv... v záujme našej krajiny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?